Láska zo zoznamky

Je možné sa zamilovať cez zoznamku? Túto otázku som si kládla aj ja a tak som sa rozhodla podeliť o ňu s Vami v tomto príbehu.

Moja príbeh začal jedného letného dňa, keď som sa odhodlala vytvoriť si profil na zoznamke. Bola som skeptická, no zároveň plná túžby nájsť niekoho špeciálneho. Po niekoľkých týždňoch premýšľania a prezerania profilov som narazila na fotografiu muža s veselým úsmevom, ktorý ma hneď zaujal.

Používal prezývku Luky a jeho profil niesol príjemnú a autentickú atmosféru. Z popisu mi hneď bolo jasné, že má vášeň pre cestovanie, prírodu a psy. To bolo to, čo ma zaujalo. Vzhľadom na to, že aj ja milujem zvieratá a prírodu, rozhodla som sa mu napísať. Bol to síce krok mimo moju komfortnú zónu, no cítila som, že keď to sama neskúsim, budem neskôr ľutovať.

Odpoveď od Lukyho prišla rýchlo a na môje veľké prekvapenie, naše rozhovory plynuli ako čas strávený za mobilom. Rýchlo sme si našli spoločnú reč a záujmy a začali a vyrozprávali sme si naše životné príbehy. Po niekoľkých týždňoch neustáleho komunikovania nás obidvoch začal trápiť nutkavý pocit, že by bolo na čase sa stretnúť osobne. Rozhodli sme sa pre prechádzku so psami, pretože čo viac napovie o človeku ako to ako sa správa k zvieraťu.

V ten deň som plná očakávaní vyrazila na miesto kde sme si dohodli stretnutie. Počasie nám prialo, bol to taký krásny letný deň plný vôni, ktoré sa rozplývali v jemnom vánku a park, v ktorom sme sa stretli, bol pokrytý kvetinami a zelenou trávou. Keď som prešla bránou parku, zbadala som ho.  Stál tam, opretý o strom, so svojím psom a akurát kontroloval čas na hodinkách. Bolo na ňom vidno, že čaká. V tom ma zazrel a naše pohľady sa stretli. Jeho úsmev naživo bol ešte očarujúcejší ako na fotografiách.

Naše psy sa okamžite spriatelili a my sme sa mohli pustiť do rozhovoru. Bolo to ako keby sme sa poznali už dlhú dobu. Jeho hlas bol príjemný a jeho príbehy mali schopnosť ma tak vtiahnuť do deju, že som si ani neuvedomovala ako rýchlo plynie čas. Počúvala som ho, zatiaľ čo letný vánok sa nám pohrával s vlasmi a slnko nám jemne hrialo do tváre.

Čas sa zrazu zdal plynúť rýchlejšie a v jednom okamihu sme si uvedomili, že sme prešli už dlhšiu cestu, než sme pôvodne zamýšľali. Stáli sme pri malej riečke, pozorujúc spolu tečúcu vodu. To ticho, ktoré tam vzniklo, ma prinútilo pozrieť sa mu hlboko do očí. A práve v tom okamihu som vedela, že som sa do neho zamilovala.

Naša príťažlivosť k sebe sa stala zjavnou, keď ma jemne pobozkal na líce a povedal: “Nikdy som si nemyslel, že zoznamka mi prinesie niečo takéto krásne.” Odpovedala som mu úprimným úsmevom a povedala: “Ani ja.”

Naša láska sa odvtedy začala rozvíjať a každý ďalší deň bol plný nových dobrodružstiev a objavovania našich spoločných záujmov. Naše prechádzky so psami sa stali súčasťou naších dní a park, kde sme sa stretli, sa stal miestom našich najmilších spomienok.

Náš príbeh nás naučil, že niekedy stačí jeden jediný okamih na to, aby sa zrodila láska. A aj keď sme sa spoznali cez zoznamku, naša cesta bola plná romantiky, vášne a nezabudnuteľných momentov.